Čítanie ako také je jednou zo základných rečových činností, je dôležitým cieľom a prostriedkom cudzojazyčného vyučovania. Prispieva k rozvíjaniu hovorovej spôsobilosti, k upevneniu jazykových prostriedkov a písania. Má osobitý význam pre výcvik posluchu a výslovnosti.

O dôležitosti čítania hovorí skutočnosť, ktorú nemožno nebrať do úvahy, že totiž väčšina ľudí používa cudzí jazyk prevažne ako prostriedok pre získanie informácií z tlačeného slova - čítaním.

Čítanie je kľúčom k prameňom vedomostí, získaniu informácií, k literárnym plodom a kultúrnym hodnotám, vytvoreným národom, ktorého jazyk sa učíme.

Čítanie prispieva k vybudovaniu osobnej a kultúrnej identity, posilňuje  sebavedomie a vývin osobnosti.

Čítanie školí schopnosť myslenia, vyjadrovania, komunikácie a jednania a podporuje sieťové myslenie.

Čítaním si žiaci školia svoju kreativitu, predstavivosť a fantáziu, keďže sa stotožňujú s osobami a dejom textu a formujú si vlastný pohľad na svet.

Hlasné čítanie: ide o zvukovú realizáciu grafickej podoby jazyka (pochopenie - dekódovanie - správny prednes). Rozvíja cieľovú zručnosť ústneho prejavu (pauzy medzi slovami, prízvuk, tempo, intonácia, rytmus a hlasová modulácia. Hlasové čítanie však nie je didaktickým cieľom, ale len dôležitým didaktickým prostriedkom.

Tiché čítanie: ide o príjem a spracovanie informácií (obsahové porozumenie). Hoci čítajúci z technickej stránky dobre zvládne text, nechápe ho ešte obsahove, preto sa v duchu uchyľuje k prekladu (tzv. tichému prekladu). Kým si neosvojíme jazyk do takej miery, že čítame text tichým čítaním s porozumením, teda bez prekladania, nemôžeme hovoriť o splnení cieľa tichého čítania. Každý literárny druh má svoj osobitý štýl so špecifickými znakmi i slovným fondom. Didaktickým cieľom (cieľovou zručnosťou) čítania vo vyučovaní cudzích jazykov je tiché čítanie (samostatné čítanie, bezprostredné čítanie s porozumením).

Analytické čítanie: dôraz sa kladie na objasnenie gramatickej, lexikálnej, fonematickej, ako aj obsahovej zložky textu. Analýzou textu sa prehlbujú a rozširujú jazykové a pravopisné vedomosti žiakov. Dôležitým faktorom je prekladanie, no nie je cieľom analytického čítania, ale len prostriedkom pre objasnenie textu. Cieľovou činnosťou je porozumenie textu na základe jazykovej analýzy a bez prekladania. Istým spôsobom je prípravou pre syntetické čítanie.

Syntetické čítanie: ide o čítanie, pri ktorom čítajúci bezprostredne pochopí, bez analýzy a bez prekladu pochopí text. Toto čítanie predpokladá určité znalosti: ovládanie potrebného slovného materiálu a gramatiky, ako i istú jazykovú spôsobilosť.

Nasledujúce formy čítania sa chápu ako formy realizácie syntetického čítania:
- orientačné (globálne) čítanie: ide o získanie prehľadu o texte, t.j. o zbežné informácie. Čitateľ má si všímať isté kľúčové a dejové čiastky, graficky zvýraznené state a snažiť sa komplexne pochopiť podstatné celky (preletím text a keď ma text zaujme, vyberiem si jeden z nasledovných štýlov).
- kurzorické čítanie: je bežné čítanie textu bez presnejšieho objasňovania. Čitateľ sa snaží podchytiť podstatné zložky obsahu a nepodstatné, vedľajšie veci necháva stranou.
- selektívne čítanie: čitateľ si z textu vyberie cieľne len tie informácie, ktoré ho zaujímajú za určitým účelom.
- statarické čítanie: je opakom kurzorického čítania. Text sa číta po častiach a prečítané state sa podrobne vysvetľujú.
- totálne (detailné) čítanie: čitateľ porozumie presne a úplne obsah textu. Zvyčajne nastupuje po kurzorickom aj selektívnom čítaní.